Krízová linka pomoci – www.krizovalinkapomoci.sk – 0800 500 333
IPčko.sk – www.ipcko.sk
Linka detskej istoty – 116 111
Linka detskej dôvery – 0907 401 749
Linka dôvery Nezábudka – 0800 800 566 Liga za duševné zdravie
Modrý anjel – tím krízovej intervencie n. o. – 0944 171 272
Čo je kríza?
Kríza je vnímaná ako proces – priebeh reakcie na situáciu, v ktorej človek nie je schopný danú stresovú situáciu alebo záťaž riešiť spôsobom a pomocou stratégií, ktoré bežne používa na zvládanie prežívaného stresu a záťaže.
U dieťaťa, ktoré prežilo stresovú situáciu alebo záťaž je dôležité:
- všímať si a pozorovať, či nastali u dieťaťa nejaké zmeny v správaní, resp. prežívaní (či hovorí o strachu o seba, o strachu o spolužiakov, učiteľov a svojich blízkych; spozorovali ste u dieťa zmeny v spánku alebo v chuti do jedla; všimli ste si u neho ťažkosti so zaspávaním, zhoršeným sústredením sa; fyzické symptómy (bolesť hlavy alebo brucha); zvýšenú potrebu močenia; stratu záujmov; vyhýbanie sa kamarátom; zhoršenie zdravotných ťažkostí, ktoré boli prítomné pred prežitím stresovej situácie, a iné). POZOR! Dieťa, ktoré prežilo stresujúcu situáciu alebo záťaž sa môže javiť ako veľmi pokojné a bezproblémové, avšak túto bezproblémovosť si nemôžme mýliť so stiahnutím sa a uzavretím sa. Ak si dieťa nevie s niečím poradiť – „vypne sa“.
- Dané prejavy by nám nemali byť ľahostajné a mali by sme im venovať zvýšenú pozornosť. Empatia, akceptácia a kongruencia sú v danom okamihu veľmi dôležité. Dieťa je potrebné upokojiť, čím môžeme zabezpečiť zmiernenie pozorovaných prejavov (napr. objímeme ho, pohojdáme v náručí alebo pomaly s ním dýchame). Až keď dieťa upokojíme, citlivo sa naň naladíme, nadviažeme s ním empatický a bezpečný kontakt. Dávame mu najavo, že čokoľvek sa deje, stále sme tu pre neho. Keď sa nám podarí dieťa upokojiť a nadviazať s ním kontakt, nasleduje komunikácia s dieťaťom o tom, čo sa stalo, čo cíti. Nie každé dieťa dokáže hovoriť o svojich emóciách, a ak má s tým problém, Vy ako rodič, reflektujte pocity dieťaťa: verbálnym označovaním pocitov dieťaťu dávate najavo, že rozumiete a akceptujete jeho pocity, bez ohľadu na ich intenzitu. Tým, že akceptujete pocity dieťaťa a reflektujete mu ich, učíte dieťa dôverovať svojim pocitom (nielen tým pozitívnym ale i negatívnym).
Ako komunikovať s dieťaťom, ktoré prežilo stresujúcu situáciu alebo záťaž? (predpokladáme, že dieťa hovorí o prežitej stresovej situácii)
- Dieťa oceníme, že sa chce s nami o danej situácii porozprávať.
- Dieťa je dôležité vypočuť, neskákať mu do reči, neprerušovať jeho rozprávanie.
- Dieťaťu dávajte ako rodičia, dospelí najavo, že ho aktívne počúvate, nielen verbálne ale i neverbálne.
- Pri komunikácii s dieťaťom používajte doplňujúce otázky, popisujte jeho emócie, tým dávate dieťaťu najavo, že máte záujem o pochopenie jeho prežívania, priblíženie sa mu.
- Z prehovorov dieťaťa vyberajte tie, ktoré sa Vám zdajú najdôležitejšie, parafrázujte ich a tým si ich ujasňujte.
- Na základe doplňujúcich otázok a parafrázovania hľadajte spoločne s dieťaťom možnosti, ako danú situáciu môžete vyriešiť.
- Stanovte si ciele a možnosti, vďaka ktorým sa môžete k riešeniu (zvládnutiu stresovej situácie alebo záťaže) priblížiť. Na dieťa netlačte, nechajte mu dostatok času na premyslenie si jednotlivých krokov, v prípade potreby mu dopomôžte.
Ak spozorujete u dieťaťa pretrvávanie daných prejavov, nevyhnutné je vyhľadať odborníka (psychológa v CPPPaP, CŠPP, klinický psychológ), ktorý Vášmu dieťaťu poskytne potrebnú pomoc.
Použité zdroje:
Učebný materiál zo seminára: Krízová intervencia v prostredí škôl a školských zariadení: N. Gavendová (8.-9.11.2014)