MUTIZMUS

Ste prekvapení zo správania svojho dieťaťa v prítomnosti cudzieho dospelého? Stáva sa, že v novom prostredí je Vaše dieťa tiché, nekomunikuje, neprejavuje záujem o veci a dianie okolo? Doma ste si žiadnu zmenu nevšimli, ale od pani učiteliek v škole dostávate informácie, že sa Vaše dieťa s nimi nerozpráva? Alebo Vaše dieťa nekomunikuje so žiadnou osobou a v žiadnej situácii?

V predchádzajúcich riadkoch sme opísali jednu z narušených komunikačných schopností – mutizmus. O mutizme hovoríme ako o získanej strate reči na funkčnom podklade, pri ktorom nie je prítomné organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy.  Objavuje sa po ukončenom vývine reči. To znamená, že jedinec s mutizmom má dostatočne osvojené jazykové schopnosti, ale v komunikácii ich nepoužíva vôbec alebo veľmi obmedzene.

Poznáme dva typy mutizmu. Elektívny (selektívny) mutizmus je mlčanlivosť v prítomnosti určitej osoby alebo v určitej situácii.  O tom, v akej situácii bude jedinec hovoriť nerozhoduje on sám, ale situácia. Je dôležité uvedomiť si, že mutistické dieťa rozprávať chce, ale nemôže, pretože je blokované. Pri totálnom mutizme, vzácnejšej forme mutizmu, jednotlivec nekomunikuje vôbec a to nezávisiac od podmienok prostredia.

Mutizmus sa zvyčajne prvýkrát prejaví nástupom do škôlky. Objavuje sa však aj na začiatku školskej dochádzky, v puberte alebo v dospelosti. Príčiny, ktoré mutizmus zapríčiňujú sú rôzne. Mlčanie môže byť chápané ako neurotická stratégia, ktorou zvládajú existujúci duševný problém alebo konflikt. Mutizmus môže vzniknúť z traumatického zážitku, sociálnej fóbie, pomsty, zo strachu zo straty, môže byť následkom zvýšenej psychickej citlivosti voči vlastnému výkonu i extrémne vystupovaných obáv zo zlyhania v komunikácii. Aj vstup do materskej školy môže byť jeden zo stresujúcich faktorov. Niektoré mutistické deti svojím mlčaním dostávajú pozornosť zo strany rodiny a majú úľavy, ktoré podporujú ich správanie. Mutizmus môže byť tiež snaha napodobňovať reakcie iných. Prítomné môžu byť aj organické príčiny, avšak len v spojení mutizmu s vývinovými poruchami, psychózami alebo genetickými predpokladmi k sociálnej izolácii.

Mlčanie môže byť sprevádzané i negatívnymi reakciami na sociálnu integráciu (vyhýbavé správanie, sociálna izolácia). Okrem reči sa  v prejavoch nevyskytuje ani smiech, plač, odkašliavanie, vzdych. Výraz tváre u detí s mutizmom je strnulý.

V terapii mutizmu je dôležitá psychiatrická liečba (ak je prítomné i psychiatrické ochorenie), psychoterapeutická liečba (zameraná na príčiny) a logopedická terapia. Cieľom logopedickej terapie je posilňovanie komunikačnej a sociálnej kompetencie jedinca na základe určitých modelov správania. Najskôr sa dané správanie realizuje v bezpečnom priestore ambulancie, neskôr v reálnych situáciách.

Ako máme pristupovať k dieťaťu s elektívnym mutizmom?

  1. Nenúťme mutistu k verbálnej produkcii. Akceptujme jeho mlčanlivosť a na vyjadrenie jeho potrieb mu umožnime i písomnú realizáciu, gestikuláciu, prípadne obrázkovú komunikáciu (symboly, manuálne znaky). Za komunikáciu považujeme všetky formy jeho prejavu.
  2. Považujme ho za rovnocenného komunikačného partnera.
  3. Ak dieťa odpovie, prirodzene reagujme na jeho prehovor.
  4. Akceptujme voľbu dieťaťa prehovoriť alebo neprehovoriť v rámci širšieho sociálneho prostredia. Nesľubujme odmeny, ak prehovorí.
  5. Rozvíjajme vnútornú reč, porozumenie reči, porozumenie čítaného textu.
  6. Snažme sa o posilňovanie sebahodnotenia dieťaťa v iných oblastiach, v ktorých vyniká.
  7. Podporujme jeho prácu v kolektíve. Hľadajme vhodné formy jeho zapojenia do aktivít s rovesníkmi, pričom dbáme na to, aby sme ho nenútili do stredobodu pozornosti.
  8. Pýtajme sa otázkami, pri ktorých môže dieťa vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas. Otvorené otázky nemusia byť vhodné.
  9. Rešpektujeme individuálne tempo nielen pri práci, ale i v pozvoľnej adaptácii v novom prostredí.
  10. Dovoľme dieťaťu úlohy v domácom alebo školskom prostredí, ktoré nie sú spojené s nutnosťou verbálneho prejavu, ale umožňujú mu účasť na živote sociálnej skupiny (zotieranie tabule, polievanie kvetov).

 

Spracované podľa:

Bendová, P.: Dítě s narušenou komunikační schopností ve škole, Grada 2011, 152 s.

Hartmann, B., Lange, M.: Mutismus v dětství, mládí a dospělosti (Rádce pro rodinné príslušníky, postižené, terapeuty a pedagogy), Triton 2008, 80 s.

Tichá, E.: Mutizmus, in Kerekrétiová A. a kol.: Logopédia, Univerzita Komenského v Bratislave 2016, 341 s.