Videotréning komunikácie  (VIT)

Videotréning komunikácie je výborným nástrojom pre zlepšenie komunikácie medzi dospelým a dieťaťom, ale aj dospelými navzájom. Komunikáciu takto môžeme efektívne zlepšovať či už v  školskom, alebo  domácom prostredí. Hoci môže spočiatku vyvolávať obavy z negatívneho hodnotenia trénerom, po prvých skúsenostiach s pozitívnym posilňovaním efektívnych spôsobov komunikácie býva nakoniec príjemným zážitkom. Efektivitu videotréningu pri zlepšovaní komunikácie, aj ako terapeutickej metódy, potvrdzuje viacero výskumov (Weiner et al, 1994; Carris-Verhallen, et al.2000; Høivik et al., 2015).

Videotréning komunikácie je „metóda, ktorej cieľom je nácvik správnej komunikácie, opiera sa o základné zásady komunikácie s využitím možností, aké poskytuje videokamera“ (Srzednicka, Reczek et al, 2007, str. 12). Je to „krátkodobá intenzívna, behaviorálne ladená forma terapie zameraná na sociálne systémy, ktoré vykazujú problémy v oblasti komunikácie (Takáčová, 2007, str. 4). Je to „analýza komunikácie opierajúca sa o nahraný filmový materiál rodiny, školskej triedy, výchovnej skupiny“ (Sojčák, 2014). Videotrénig môže nájsť svoje uplatnenie všade tam, kde problémy vo vzťahoch a nesprávna komunikácia sú spôsobené neznalosťou efektívnych spôsobov komunikácie

Samozrejmou podmienkou je ochota všetkých subjektov komunikovať. Videotréning komunikácie pracuje s princípmi učenia sa, najmä s operantným podmieňovaním. Praško, Možný, Šlepecký (2007) popisujú operantné podmieňovanie ako proces pri ktorom sa organizmus učí, že ak sa správa určitým spôsobom, bude to mať určité, konkrétne, dôsledky. Ako uvádzajú Machajová a Takáčová (2007), pri videotréningu komunikácie sa obvykle rodič alebo učiteľ (dospelá osoba) učí, ako efektívne zvládať náročné situácie tak, aby sa podporoval pozitívny vzťah s dieťaťom. Ak teda dospelá osoba bude vo svojom správaní voči druhej osobe niečo meniť, mal by sa ich vzájomný vzťah meniť tiež. Pokiaľ bude zmena vnímaná dostatočne pozitívne, takýto druh správania sa má tendencie opakovať a upevňovať.

Na čo sa videotréning zameriava ?

Takáčová (2007, str.8) sa zameriava na trénovanie elementov základnej komunikácie.  Základnú komunikáciu popisuje ako základ sociálneho kontaktu. Skladá sa zo základných elementov tvoriacich pozitívne interakcie, ktorých existencia sa potvrdzuje počas analýzy videonahrávky. Takáto výmena verbálnych aj neverbálnych symbolov má za úlohu vytvorenie dobrých vzťahov a lepšej spolupráce. Elementy komunikácie sú určité prvky komunikácie, zredukované na minimum, operacionalizované, teda ľahko  sledovateľné nie len na videozázname. Niektoré sú univerzálne a všeobecne uznávané ako základy komunikácie – napr. pohľad, úsmev, dotyk. Medzi základné elementy komunikácie radíme také druhy správania, ako sú očný kontakt, paralingvistika, postavenie tela, pritakávanie, pomenúvanie aktivít, potvrdzovanie porozumenia a množstvo ďalších.

Viacerí autori (Šírová, 2010; Srzednicka et al, 2007) sumarizujú a kategorizujú jednotlivé základné elementy podľa veku dieťaťa, v ktorom by mali dominovať v interakcii s ním.

  1. iniciatíva a jej prijatie (0-6 rokov)- venovanie pozornosti- tu sú elementmi úspešného kontaktu napr. otáčanie sa za druhou osobou/ očný kontakt, pozeranie sa na druhú osobu, priateľská pozícia tela, milý výraz tváre, milý tón hlasu, pritakávanie,

pomenovávanie (toho, čo druhá osoba robí, čo sa udialo, ako sa osoba pravdepodobne cíti), potvrdzujúce pomenovanie, spolupráca, pripájanie sa k činnosti druhej osoby, pochvala

  1. výmena v kruhu (sociálna komunikácia- 6-12 rokov)- tvorenie skupiny, predávanie a preberanie slova, spolupráca- elementmi úspešného kontaktu sú napr. pozeranie sa v kruhu, otáčanie sa na všetkých v kruhu, zaradenie sa do kruhu, potvrdenie prijatia, zobrať si a udeliť niekomu slovo, spoločné aktivity, udržanie komunikácie v kruhu, jej spravodlivé rozdelenie .
  2. spoločné radenie sa, diskusia (12-16 rokov)- tvorenie názorov, oboznámenie sa s podstatou, rozhodovanie sa- napr. vytváranie dobrej atmosféry pre rozhovor, vyjadrenie a výmena názorov, prezentovanie názoru všetkými účastníkmi,  uvedenie  podstaty, detailná diskusia,  navrhovanie a akceptovanie argumentov, parafrázovanie
  3. riešenie konfliktov (16 rokov a viac)- pomenovanie rozporov, protichodných názorov, obnovenie dobrého vzťahu, rokovania- napr. skúmanie zámerov, stanovenie hlavných bodov a pravidiel, hľadanie toho, s čím by mohla druhú strana súhlasiť.
Proces Videotréningu

Beafortová a Koběrská (1999) popisujú videotréning komunikácie ako proces prebiehajúci v cykloch. Na začiatku je žiadosť o pomoc, objednávka. V objednávke musia byť jasne zadefinované ciele, ku ktorým sa máme tréningom približovať. Po vyšpecifikovaní cieľov tréner natočí 10-15 minútový záznam aktivít, ktoré umožňujú a podporujú komunikáciu medzi participujúcimi osobami.  Nahrávku tréner analyzuje osamote, mimo priestorov, kde bola natočená. Analýza nahrávky by mala priniesť údaje o tom, čo u klienta potrebujeme podporiť. Tréner následne vyberie sekvenciu z nahrávky, ktorá sa približuje k želanému stavu, alebo ho priamo vyjadruje. Trénovaný je takto sám sebe modelom správania sa, čo vytvára predpoklad pre učenie sa a podporuje pozitívny sebaobraz. Potom nasleduje poskytnutie spätnej väzby trénovanému. V zásade by malo prebehnúť do dvoch týždňov po nahrávke. Počas spätnej väzby sú prezentované sekvencie s pozitívnymi prvkami komunikácie, trénovaný sa ich pokúša identifikovať, pomenovať. Keď vie dobre identifikovať jednotlivé elementy komunikácie, skôr ich bude môcť v komunikácii vedome použiť.

Ďalší význam pre trénovaných môže mať diskutovanie o interakciách  v tom, že majú príležitosť vyhodnocovať fungovanie systému, v ktorom sa problémy vyskytli a zvažovať ich príčiny a možnosti zmeny. Na záver poskytovania spätnej väzby je potrebné zreflektovať nakoľko sme sa priblížili k cieľu. Ak ešte nebol cieľ v dostatočnej miere dosiahnutý, tréner nahrá ďalšiu nahrávku a celý cyklus sa zopakuje.

Použitá literatúra :

  1. BEAUFORTOVÁ, K. – KOBĚRSKÁ, P. 1999. Videotréning interakcií. Praha: SPIN. 1999. Metodický materiál.
  2. CARISS-VERHALLEN W.M., KERKSTRA A., BENSING J. M., GRYPDONCK M. 2000. Effects of video interaction analysis training on nurse – patient communication in the care of the elderly. In: Patient Education And Counseling, 2000. č. 39, str. 91-103, ISSN: 0738-3991
  3. HØIVIK, M.S.- LYDERSEN, S. – DRUGLI, M.B. -ONSØIEN, R. – HANSENB. – BERG-NIELSEN, T.S. 2015. Video feedback compared to treatment as usual in families with parent–child interactions problems: a randomized controlled trial. [online]. In: Child & Adolescent & Psychiatry & Mental health, 9, 3. Dostupné na: <http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4332722/>,  doi:http://doi.org/10.1186/s13034-015-0036-9, ISSN: 1753-2000
  4. MACHAJOVÁ, Z. – TAKÁČOVÁ, M. 2010. Videotréning komunikácie ako jedna z možností práce s rodinou v podmienkach CPPPaP. In: Rodina – subjekt odbornej starostlivosti pomáhajúcich profesií. Kreativita v pomáhaní. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie. Bratislava: Katedra liečebnej pedagogiky PdFUK, 2010, s. 60 – 64. ISBN 978-80-223-2780-0.
  5. PRAŠKO, J.- MOŽNÝ, P.- ŠLEPECKÝ, M. 2007. Kognitivně behaviorální terapie psychických poruch. 1. vydanie. Praha: Triton. 2007. 1064 s. ISBN 80-7254-865-1
  6. SOJČÁK, A. 2014. Videotréning komunikácie ako inovatívna metóda práce pri zvládaní problémov v rodine, škole, poradenskom školskom zariadení. In: Metodický sprievodca odborného zamestnanca. Bratislava: Dr. Josef Raabe Slovensko, s. r. o.. str. 228-259. ISBN: 978-80-8140-095-7
  7. SRZEDNICKA , U. – RECZEK , E. – KACZMARSKA-MADRAK, A.2007: Zobaczyc, zrozumiec, zmienic. 1. vydanie. Kraków: Wydawnictwo PLUS, 2007. ISBN 978-83-887999.
  8. SRZEDNICKA, U. – RECZEK, E., et al. 2002: Lexikon videotréningu komunikácie. Krakow: Fundacja „Plus“. 2002. Metodický materiál
  9. ŠÍROVÁ, E. 2010. Intervence pomocí videa ve škole. In: Krejčová, L., Mertin, V. (2010). Pedagogická intervence u žáků ZŠ. Praha: Wolters Kluwer ČR. str. 332, ISBN 978-80-7357-603-5
  10. TAKÁČOVÁ, M. 2007. Metóda videotréningu interakcií. Dolný Kubín: ICM Orava. 2007. 21 str., Metodický materiál
  11. WEINER, A.- KUPPERMINTZ, H.- GUTTMANN, D. 1994. Video home training (the Orion project): a short-term preventive and treatment intervention for families with young children. In: Family Process. 1994; 33. s. 441–53. ISSN 1545-5300