Vývin reči
Zárodky vývinu komunikácie medzi dieťaťom a mamou môžeme vystopovať už v období intrauterínneho vývinu. Ide o druhy aktivít, ktoré nepriamo vplývajú na vývin rečovej činosti : cmúľanie palca, otváranie úst, hltacie pohyby, čkanie. Komunikácia medzi plodom a matkou sa nedeje priamo, ale skôr nepriamo, a to na psycho-motoricko-neuro-endokrinnej báze.
Vývin reči je predvídateľný a štadiálny. Dieťa prechádza vo vývine reči postupne jednotlivými fázami , etapami a nemôže preskočiť niektorý z medzníkov vývinu.
Jednotlivé vývinové medzníky deti väčšinou dosahujú približne v rovnakom veku, no individuálne rozdiely sú prítomné (mierne odchýlky v čase dosiahnutia medzníka alebo dĺžke trvania konkrétneho štádia sú prirodzené). Na to aby daná schopnosť rozvinula, je potrebná vývinová zrelosť – dieťa musí dosiahnuť určitý stupeň kognície, motoriky, socioemočného vývinu, aby sa objavila jazyková či komunikačná schopnosť navonok prezentovaná v podobe nového prvku v reči dieťaťa.
Štádia vývinu reči
Obdobie nezámernej komunikácie: 0 až 8 mesiacov
- dieťa komunikuje nezámerne, reaguje spočiatku reflexne
- neskôr objavuje svet okolo seba náhodnými objavmi, jeho schopnosť napodobňovať sa zdokonaľuje
- ranému vývinu dominuje pragmatický systém
- hlavným prostriedkom komunikácia sa stáva pohľad
- približne v 3.m – pudové džavotanie (babling)
- okolo 6.m – napodobňujúce džavotanie (laling)
- objavuje sa prvé porozumenie, ktoré je veľmi všeobecné a úzko viazané na konkrétnu situáciu, deti vnímajú celkový kontext, neverbálne správanie a gestá dospelého
Obdobie zámernej komunikácie: 8 až 12 mesiacov
- dieťa zisťuje, že môže zámerne ovplyvňovať svoje okolie
- obdobie prvých gest (deiktické, postojové)
- dieťa si uvedomuje, že predmety existujú aj keď ich nevidí (stálosť objektu)
- začína chápať jednoduchý vzťah medzi príčinou a dôsledkom
- rozvíja sa funkčná hra
- pri porozumení dieťa viac reaguje na silu hlasu, melódiu reči či gestá dospelého ako na konkrétne významy jednotlivých slov, ale postupne s začína vytvárať prvá pasívna slovná zásoba dieťaťa
Obdobie prvých slov: 12 až 18 mesiacov
- dieťa vyslovuje prvé slová, repertoár zvukov je veľmi obmedzený (v 12m cca 15 prvých slov, v 16m – cca 40 slov)
- ďalší rozvoj gest (sémantické gestá, spojenie dvoch gest, gesto+slovo)
- zdokonaľovanie porozumenia – dieťa sa opiera o význam slova aj bez podpory kontextu
- rozvitá funkčná hra
Obdobie dvojslovných spojení: 18 až 24 mesiacov
- dieťa spája dve slová do nedokonalých viet
- pýta sa „Kde je?“
- vyjadruje množstvo, gramatika a výslovnosť sú zjednodušené
- dieťa začína viac rozumieť aj abstraktným významom slov
- dvojfázová hra, začiatky jednoduchej symbolickej hry
Obdobie rozvitých viet: 24 až 36 mesiacov
- dieťa používa trojslovné, viacslovné spojenia a neskôr súvetia, začína vyjadrovať minulý čas
- pýta sa otázku „Čo je to?“.
- používa predložky, prídavné mená, zámená
- zdokonaľuje sa porozumenie (rozlišuje malé rozdiely medzi slovami –koncovky, predpony) a výslovnosť
- rozvíja sa predstavivosť a symbolická hra
- začiatok rozprávačských schopností
Použitá literatúra:
Kerekretiová a kol. – Logopedická propedeutika , UK v Bratislave, 2016