Vývin reči

Zárodky vývinu komunikácie medzi dieťaťom a mamou môžeme vystopovať už v období intrauterínneho vývinu. Ide o druhy aktivít, ktoré nepriamo vplývajú na vývin rečovej činosti : cmúľanie palca, otváranie úst, hltacie pohyby, čkanie. Komunikácia medzi plodom a matkou sa nedeje priamo, ale skôr nepriamo, a to na psycho-motoricko-neuro-endokrinnej báze.

Vývin reči je predvídateľný a štadiálny. Dieťa prechádza vo vývine reči postupne jednotlivými fázami , etapami a nemôže preskočiť niektorý z medzníkov vývinu.

Jednotlivé vývinové medzníky deti väčšinou dosahujú približne v rovnakom veku, no individuálne rozdiely sú prítomné (mierne odchýlky v čase dosiahnutia medzníka alebo dĺžke trvania konkrétneho štádia sú prirodzené). Na to aby daná schopnosť rozvinula, je potrebná vývinová zrelosť – dieťa musí dosiahnuť určitý stupeň kognície, motoriky, socioemočného vývinu, aby sa objavila jazyková či komunikačná schopnosť navonok prezentovaná v podobe nového prvku v reči dieťaťa.

Štádia vývinu reči

Obdobie nezámernej komunikácie: 0 až 8 mesiacov

  • dieťa komunikuje nezámerne, reaguje spočiatku reflexne
  • neskôr objavuje svet okolo seba náhodnými objavmi, jeho schopnosť napodobňovať sa zdokonaľuje
  • ranému vývinu dominuje pragmatický systém
  • hlavným prostriedkom komunikácia sa stáva pohľad
  • približne v 3.m – pudové džavotanie (babling)
  • okolo 6.m – napodobňujúce džavotanie (laling)
  • objavuje sa prvé porozumenie, ktoré je veľmi všeobecné a úzko viazané na konkrétnu situáciu, deti vnímajú celkový kontext, neverbálne správanie a gestá dospelého

Obdobie zámernej komunikácie: 8 až 12 mesiacov

  • dieťa zisťuje, že môže zámerne ovplyvňovať svoje okolie
  • obdobie prvých gest (deiktické, postojové)
  • dieťa si uvedomuje, že predmety existujú aj keď ich nevidí (stálosť objektu)
  • začína chápať jednoduchý vzťah medzi príčinou a dôsledkom
  • rozvíja sa funkčná hra
  • pri porozumení dieťa viac reaguje na silu hlasu, melódiu reči či gestá dospelého ako na konkrétne významy jednotlivých slov, ale postupne s začína vytvárať prvá pasívna slovná zásoba dieťaťa

 Obdobie prvých slov: 12 až 18 mesiacov

  • dieťa vyslovuje prvé slová, repertoár zvukov je veľmi obmedzený (v 12m cca 15 prvých slov, v 16m – cca 40 slov)
  • ďalší rozvoj gest (sémantické gestá, spojenie dvoch gest, gesto+slovo)
  • zdokonaľovanie porozumenia – dieťa sa opiera o význam slova aj bez podpory kontextu
  • rozvitá funkčná hra

 Obdobie dvojslovných spojení: 18 až 24 mesiacov

  • dieťa spája dve slová do nedokonalých viet
  • pýta sa „Kde je?“
  • vyjadruje množstvo, gramatika a výslovnosť sú zjednodušené
  • dieťa začína viac rozumieť aj abstraktným významom slov
  • dvojfázová hra, začiatky jednoduchej symbolickej hry

Obdobie rozvitých viet: 24 až 36 mesiacov

  • dieťa používa trojslovné, viacslovné spojenia a neskôr súvetia, začína vyjadrovať minulý čas
  • pýta sa otázku „Čo je to?“.
  • používa predložky, prídavné mená, zámená
  • zdokonaľuje sa porozumenie (rozlišuje malé rozdiely medzi slovami –koncovky, predpony) a výslovnosť
  • rozvíja sa predstavivosť a symbolická hra
  • začiatok rozprávačských schopností

Použitá literatúra:
Kerekretiová a kol. – Logopedická propedeutika , UK v Bratislave, 2016