Zajakavosť
Porucha plynulosti reči so začiatkom v detstve: zajakavosť sa prejavuje nedobrovoľnými pauzami, ktoré narúšajú plynulosť hovorenia a pôsobia rušivo na komunikačný zámer. Vyskytuje sa približne v 5% detskej populácie a asi u 1% dospelých. Symptómy zajakavosti môžeme rozdeliť do dvoch väčších oblastí, ktoré spolu súvisia.
1. neplynulosť rečového prejavu: (napríklad opakovanie hlások, slabík, slov, predlžovanie hlások);
2. sekundárne príznaky: prejavy fyziologickej námahy pri hovorení(napríklad neprirodzená artikulácia, vegetatívne príznaky, svalové napätie, bloky, „tlačenie“ – zápas so slovami, narušené koverbálne správanie – tiky, mrkanie, grimasy); druhou skupinou sú prejavy psychického napätia – nepríjemné pocity v súvislosti s komunikáciou (frustrácia, bezmocnosť, ako i neefektívne spôsoby vyrovnania sa so zajakavosťou a pod.).
Medzi rizikové faktory pre vznik a rozvoj zajakavosti zaraďujeme:
– rodinná dispozícia (výskyt zajakavosti v rodine);
– orgánové odchýlky CNS;
– vznik neplynulostí po 3,5 roku života dieťaťa;
– trvanie neplynulostí v reči viac ako 6 mesiacov až jeden rok;
– nerovnomerný vývin jazykových/komunikačných schopností;
– odchýlky v psychomotorickom vývine;
– výrazný nedostatok sebadôvery dieťaťa alebo naopak príliš vysoké ašpirácie;
– neurotizujúce prostredie (perfekcionalistická výchova, príliš vysoké nároky zo strany prostredia na osvojovanie jazyka, príliš vysoké nároky na výkonnosť, nevhodné reakcie okolia na neúspech a neplynulosť v reči, množstvo kritických poznámok smerujúcich k dieťaťu a podobne);
– nesprávny rečový vzor (napr. rýchle tempo reči v rodine, nevhodná komunikácia s dieťaťom – skákanie do reči, neadekvátne načúvanie, nevhodné striedanie komunikačných rolí v dialógu);
– traumatizujúce zážitky (stres, nečakané zmeny v živote dieťaťa – strata blízkych, výrazné zmeny v prostredí a podobne).
Aký je zvyčajný priebeh zajakavosti?
Zajakavosť sa až v 90% prípadov prejaví v ranom alebo predškolskom veku.
Pre zajakavosť je charakteristická rôzna miera rozvinutia primárnych a sekundárnych príznakov u jednotlivých osôb so zajakavosťou, ako aj dynamický výskyt symptómov v priebehu ich života.
Kedy vyhľadať pomoc logopéda?
Logopéda kontaktujte vždy, ak:
– reč vášho dieťaťa vás znepokojuje;
– ak neplynulosti pretrvávajú už niekoľko týždňov;
– ak dieťa opakuje slabiky a predlžuje hlásky v slovách, alebo ak sa u neho vyskytujú viac ako 2 rizikové faktory pre vznik a rozvoj zajakavosti.
Rozhovor o zajakavosti – Mýty a fakty:
https://www.rtvs.sk/radio/
Ako uľahčiť situáciu ľuďom so zajakavosťou?:
https://slovensko.rtvs.sk/clanky/zdravie/178135/ako-ulahcit-situaciu-ludom-so-zajakavostou?
