Zajakavosť

Porucha plynulosti reči so začiatkom v detstve: zajakavosť sa prejavuje nedobrovoľnými pauzami, ktoré narúšajú plynulosť hovorenia a pôsobia rušivo na komunikačný zámer. Vyskytuje sa približne v 5% detskej populácie a asi u 1% dospelých. Symptómy zajakavosti môžeme rozdeliť do dvoch väčších oblastí, ktoré spolu súvisia.

1.  neplynulosť rečového prejavu: (napríklad opakovanie hlások, slabík, slov, predlžovanie hlások);

2.  sekundárne príznaky: prejavy fyziologickej námahy pri hovorení(napríklad neprirodzená artikulácia, vegetatívne príznaky, svalové napätie, bloky, „tlačenie“ – zápas so slovami, narušené koverbálne správanie – tiky, mrkanie, grimasy); druhou skupinou sú prejavy psychického napätia – nepríjemné pocity v súvislosti s komunikáciou (frustrácia, bezmocnosť, ako i neefektívne spôsoby vyrovnania sa so zajakavosťou a pod.).

 Medzi rizikové faktory pre vznik a rozvoj zajakavosti zaraďujeme:

– rodinná dispozícia (výskyt zajakavosti v rodine);

– orgánové odchýlky CNS;

– vznik neplynulostí po 3,5 roku života dieťaťa;

– trvanie neplynulostí v reči viac ako 6 mesiacov až jeden rok;

– nerovnomerný vývin jazykových/komunikačných  schopností;

– odchýlky v psychomotorickom vývine;

– výrazný nedostatok sebadôvery dieťaťa alebo naopak príliš vysoké ašpirácie;

– neurotizujúce prostredie (perfekcionalistická výchova, príliš vysoké nároky zo strany prostredia na osvojovanie jazyka, príliš vysoké nároky na výkonnosť,  nevhodné reakcie okolia na neúspech a neplynulosť v reči, množstvo kritických poznámok smerujúcich k dieťaťu a podobne);

– nesprávny rečový vzor (napr. rýchle tempo reči v rodine, nevhodná komunikácia s dieťaťom – skákanie do reči,  neadekvátne načúvanie, nevhodné striedanie komunikačných rolí v dialógu);

– traumatizujúce zážitky (stres, nečakané zmeny v živote dieťaťa – strata blízkych, výrazné zmeny v prostredí a podobne).

 Aký je zvyčajný priebeh zajakavosti?

Zajakavosť sa až v 90% prípadov prejaví v ranom alebo predškolskom veku.

Pre zajakavosť je charakteristická rôzna miera rozvinutia primárnych a sekundárnych príznakov u jednotlivých osôb so zajakavosťou, ako aj dynamický výskyt symptómov v priebehu ich života.

 Kedy vyhľadať pomoc logopéda?

Logopéda kontaktujte  vždy, ak:

– reč vášho dieťaťa vás znepokojuje;

– ak neplynulosti pretrvávajú už niekoľko týždňov;

– ak dieťa opakuje slabiky a predlžuje hlásky v slovách, alebo ak sa u neho vyskytujú viac ako 2 rizikové faktory pre vznik a rozvoj zajakavosti.

Rozhovor o zajakavosti –  Mýty a fakty: 

https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11380/962881

Ako uľahčiť situáciu ľuďom so zajakavosťou?: 

https://slovensko.rtvs.sk/clanky/zdravie/178135/ako-ulahcit-situaciu-ludom-so-zajakavostou?